Kysuca, Kysuca, studená vodička.

Známa nostalgická hymna Kysučanov napovedá, že Kysuce sú severnou časťou Slovenska s drsným podnebím, kde vodička bol a je vždy studená ... a život bol veľmi tvrdý, ťažký až preťažký. Len od roku 1899 do 1913 sa vysťahovalo zo Slovenska skoro 2,5 milióna ľudí, najviac práve zo severného Slovenska, čo predstavovalo najme­nej polovicu slovenskej populácie. Ľudia utekali nielen pred nevýslovnou biedou, ale aj národnostným útlakom (maďarizáciou v školách, úradoch, ba aj v kostoloch).

Taká neutešená situácia na konci 19. a začiatku 20. storočia zastihla aj snúbencov Štefana Čemana a Annu Lučanovú z Vysokej nad Kysucou. Štefan Černan tu mal okrem polí aj vodnú pílu. Poľnohospodárstvo na Kysuciach bolo málo efektívne, lebo to bol kraj, kde „obilie siali a kamene žali". Vodné píly vtedy strácali svoj bývalý ekonomický efekt a význam (v Čadci vznikla píla na parný pohon), preto sa mladý, mimoriadne pracovitý, podnikavý a nebojácny Štefan Černan, nevidiac možnosť obživy a svoju existenciu na Kysuciach, rozhodol hľadať budúcnosť pre seba a svoju rodinu v ďalekej cudzine, ,,v krajine tisícich možností" - v Amerike, v USA.

Vraví sa, že tam, kde žijú ľudia v ťažkých a drsných podmienkach, vyrastajú zdatní, húževnatí a múdri jedinci. To v plnej miere platilo aj na Kysučanov.

Amerika, Amerika, ty zem veľká, preveľká, ... dávaš prácu aj chlebíka ...

Mladý Štefan Černan odchádza v roku 1900 do Ameriky a usadzuje sa v Chicagu. Začal, skoro ako všetci slovenskí emigranti, pracovať v kamennouhoľných baniach. Zakrátko, v roku 1903, prichádza za ním aj jeho mladá, 22-ročná snúbenica Anna a v tom istom roku sa aj zosobášili. Z našetrených peniažkov si kúpili malý dom na Hoyne Avenue na juhu Chicaga. V roku 1904 (16. apríla) sa mladým manželom narodil prvý syn, Andrew George Cernan (v Amerike mäkčeň nad C zaniká a priezvisko sa vyslovuje ako „sernan"), neskôr ďalší, Steve, ktorý dostal meno po otcovi.

Práca v baniach, ako aj znečistený vzduch v Chicagu urobili svoje. Štefan má problémy s pľúcami, zadúša sa a hľadá z tejto situácie východisko. Nachádza ho v roku 1930 v novom prostredí, na severe v štáte Wisconsin, v dedinke Antigo, obklopenej hustými lesmi, kde si zriaďuje malú 32-hektárovú dobytkársku farmu. Akoby sa vrátil do rodného prostredia a ku kysuckému spôsobu života: orať, siať, zberať seno a slamu, chovať dobytok, dojiť mlieko, mútiť maslo, odhrievať syr ... a rúbať drevo.

Hoci bol Štefan Černan človek územčistý (150 cm, 55 kg), bol nesmierne usilovný, vytrvalý, húževnatý, pracovitý, cieľavedomý a čestný. Čo si raz zaumienil, tomu veril, a to musel aj vykonať. Bol však aj trochu konzervatívny. Nerád prijímal novoty (stroje, elektrinu), kým sa nepresvedčil o ich prednostiach. Ani v Amerike nestratil lásku k domovine, ku Kysuciam, k Slovensku. A tú vštepoval aj svojim deťom a potom aj vnúčatám, najmä Eugenovi.

Pani Anna Čemanová bola žena ako vystrihnutá z klasickej školy. Nosila dlhé šaty, na hlave nesmie chýbať čepiec. Vždy bola upravená a na tie časy až mimoriadne čistotná. V dome mala všetko svoje miesto, všetko so všetkým harmonizovalo a vytváralo príjemnú atmosféru. Anna bola aj výborná kuchárka. Na veľkom kuchynskom šporáku, vykurovanom drevom, dokázala vyčariť priam kúzelné jedlá. Deti sa najviac tešievali na jej chutné šišky. Domáca paní bola nielen dobrou kuchárkou, ale vedela variť aj pivo, ktorým častovala tak svojho manžela, ako aj hostí.

Štefanovi bola nielen vernou a starostlivou manželkou, ale aj milou a múdrou pomocníčkou. Deťom vštepovala hlbokú lásku k Bohu - Stvoriteľovi, priateľský postoj k ľuďom a úctu ku katolíckej viere.

Chlapec Andrew, starostlivou mamou dobre živený, rástol ako z vody. Otec ho zacvičoval do všetkých prác okolo domu, ale chlapec mal otvorené oči a prejavoval záujem nielen o roľnícke práce, ale aj o búrlivo sa rozvíjajúcu novú techniku, ktorú si postupne osvojoval. Hoci rodičia boli postavami skôr nízki, ich syn vyrástol v zdatného, švárneho, až 183 cm vysokého mládenca. Nečudo, že sa pri prvom stretnutí na tancovačke zaľúbil do čiernookej dievčiny Rózky.

Bola to obojstranne láska na prvý pohlaď. K ich dobrému vzťahu určíte prospelo, že sa bez problémov dohovorili každý svojou rodnou rečou, lebo Rózka alebo po domácky Rose, inak Roslyne Anne Cihlar, bola pôvodom Češka.

Narodila sa 12. marca 1903 v Chicagu a pochádzala z českej rodiny, ktorá prišla do Chicaga pred koncom nového storočia. Jej matka Anna, rodená Peterková, pochádzala z Běchyne pri Tábore, otec, František Jozef Cihlař, zasa z neďalekých Bernadíc. František prijal v Amerike meno Frank, pracoval taktiež v uhoľnej bani, ale na povrchu.

Náhodná známosť Andrewa a Rose prerástla v trvalú a v júni 1925 bola svadba. Obaja mladomanželia pochádzali z rodín s približne rovnakým sociálnym postavením, kde sa každý zarobený dolárik odložil. Z našetrených peňazí si v roku 1928 kúpili jednoduchý dom na Osemnástej ave­nue v Broadview, na predmestí Chicaga, v štáte lllinois. V roku 1929 sa im narodila dcérka Dolores (po domácky Dee). O päť rokov neskôr, 14. marca 1934, prišiel na svet „neobjednaný" syn, ktorý dostal meno Eugene (nazývaný Gene).

Bolo to v závere veľkej hospodárskej krízy, keď nový hladný krk nebol príliš vítaný. Roku 1935, keď mal Eugene sotva jeden rok, zomreli starí rodičia Cihlářovci, takže nemohli mať na Eugena výraznejší vplyv.

Eugene-Gene bol veľmi čiperným dieťaťom. Strkal nos aj tam, kam nemal. Neustále chcel byť pri otcovi v dielni. Andrew Cernan pracoval v továrni na emailovanie kovových výrobkov so sídlom v Kansase. V čase Eugenovej mladosti však výroba skrachovala a otec zostal bez práce. Zakrátko museli manželia predať aj dom a prijať nájom na Dvadsiatej tretej avenue blízko Bellwoodu. Andrew bol všestranne šikovný človek. Čo robil, snažil sa robiť s čo najväčšou dokonalosťou, a túto vlastnosť vštepoval aj svojmu synovi od mladosti. V kovospracujúcom závode sa všeličomu priučil. V garáži mal dielňu s rôznymi nástrojmi, strojmi, súčiastkami. Bol skutočným majstrom mnohých remesiel.

Vedel opraviť všetko od umývadla až po elektriku. V garáži mal aj propán-butánovú bombu na ohrievanie železa pri spájkovaní. Ešte nie tak bezpečná bomba vybuchla, a to práve vo chvíli, keď sa tam motal trojročný Gene. Plameň zachvátil aj synčekove šaty.

Otec našťastie nestratil rozvahu, vyhodil chlapca z horiacej dielne a vygúľal ho v tráve, čím ho zachránil pred popáleninami. Bol to Geneho prvý krst ohňom, no nie posledný. V roku 1938 sa rodina presťahovala na Dvadsiatu prvú avenue v Maywoode, kde bolo nájomné oveľa nižšie.

Druhá svetová vojna vniesla do hospodárstva v USA oživenie. Otec si našiel prácu v American Can Company, kde sa vyrábali konzervy. Keď spoločnosť postavila halu na výrobu torpéd, prešiel pracovať tam. V tom čase sa zamestnala aj matka Rosa. Vo firme Jefferson Electric v Bellwoode ručne navíjala cievky pre transformátory, pri čom jej neraz pomáhal aj Gene.

Farma starých rodičov v Antigo bola vzdialená od Chicaga zhruba 350 km, čo v americkom poňatí nie je až taká veľká diaľka. Mladí manželia Cernanovci s deťmi navštevovali starých rodičov dosť často najmä v období sezónnych poľných prác, keď bola každá ruka vítaná. Pomáhal každý, kto vedel a mohol, samozrejme aj Gene, ten najmä pri práci s koňmi. Odmenou bývali naturálne produkty: zelenina, zemiaky, hydina, mäso z ošípaných, ba aj kvalitné teľacie.

U starých rodičov deti zvyčajne spávali v podkroví pod nakyprenými perinami. Kúpeľňa vtedy v dome nebola. Stará mama pripravila kúpeľ v pocínovanej vani, pričom vodu zohrievala vo veľkých hrncoch na platniach kuchynského šporáku.

Mladý Eugene síce rád pomáhal starému otcovi so zberom sena, obilia aj ďalšími robotami, ale jeho záujem a obdiv sa čím ďalej, tým viac zameriaval na odstavenú techniku: najmä na starý zázrak - auto umiestnené v šope na špalkoch.

Po druhej svetovej vojne sa finančná situácia v rodine v dôsledku toho, že obidvaja rodičia bolí zamestnaní, zlepšila natoľko, že si mohli za 6500 dolárov kúpiť dom na Marshall 939 v Belwoode. Dom už mal aj kúpeľňu. Po prvýkrát v živote dostali deti Dee a Gene vlastnú izbičku a v nej samostatné postele.

V prvých rokoch vojny zvykla rodina chodiť do kina, lebo len tam mohli vidieť v obraze, čo a ako sa deje na európskych i ázijských bojiskách. Mladého Eugena nezaujímali ani tak bezduché filmy ako skôr čerstvé žurnály z hrdinských bojov letcov na námorných lietadlových lodiach. Boli to zábery z Pearl Harbour, Wake Island, Midway, Guadalcanala a pod. Priam ho fascinovala práca pilotov stíhačiek. Už vtedy sotva 8-ročný chlapec pocítil túžbu stať sa pilotom na námorných lietadlových lodiach. Bolo to radikálne rozhodnutie na celý život, ktoré mladého Eugena už nikdy neopustilo.

Eugene začal ako 7-ročný navštevovať Roosevelt Elementary School v Bellwoode. Vždy dosahoval veľmi dobré výsledky. Siedmy a osmy ročník základnej školy absolvoval už v Mc Kinley School v Bellwoode. Roku 1948 prešiel na stredný stupeň školy Provisio High School v Mayvoode. Aj tam dosahoval výborné výsledky, keď spomedzi 762 žiakov zaujal v prospechu 14. miesto.

Eugene bol chlapec plný energie, ktorú premieňal na užitočné dianie. Už v posledných ročníkoch základnej školy sa snažil zarobiť si nejaké peniaze (doma ich totiž nikdy nebolo nazvyš). Pomáhal mame v Jefferson Electric, predával noviny, zbieral šrot. Počas štúdia na strednej škole pracoval aj na čiastočný úväzok a cez víkend si zarábal nosením golfových palíc.

V rodine sa hovorilo „domáckou rečou". Otec Andrew sa narodil síce v Chicagu, no ovládal ako-tak aj kysuckú slovenčinu. Matka Rozália bola tiež rodenou Američankou z Chicaga, ale aj v jej rodine sa hovorilo táborskou češtinou.

Manželia Cernanovci sa doma dohovárali jazykovou zmiešaninou, teda nespisovnou slovenčinou a nespisovnou češtinou zmiešanou s anglikanizmami. Ich deti, a najmä Gene, ako mi prezradil, túto „zvláštnu reč" nepochytil. Nečudo, veď už patril k tretej generácii vysťahovaleckých potomkov.

Mama chcela, aby Gene bol nielen dobrým žiakom, ale aj klarinetistom. Spočiatku, aby mame urobil radosť, sa aj naučil hrať na nástroj, ale už vtedy ho viac lákal šport. Hral futbal, basketbal, bejzbal a zistil, že je dobrý aj v atletike. Úspechy v štúdiu a najmä v športe vyvolávali obdiv nielen u spolužiakov, ale aj spolužiačok. Pre Eugena vzniká nový problém. Chodiť v Amerike za dievčatami, a vôbec, voľne sa premiestňovať, si vyžaduje mať vlastný dopravný prostriedok. K vyriešeniu tohto problému prispeli dve skutočnosti. Otec Eugenovi od malička vštepoval lásku k strojom a už ako pätnásťročný získal vodičský preukaz. V šope starého otca v Antigo je na špalkoch starý Ford A3 z roku 1931. Ten však potrebuje generálku. Pre vec získa svojho otca, ktorý sa v tom vyzná. S plnou vervou sa pustili do roboty, starostlivo vyčistili každú súčiastku, a roky odpočívajúci starý Ford A3 ožije. A keď už štvorvalcový motor spieva svoju vrndžavú pieseň, dôkladne ešte vyleští karosériu slonovej farby a obnoví každú lištičku. A tak sotva šestnásťročný Eugene sa preháňa ulicami Bellwoodu na svojom vyleštenom aute s textilnou otváracou strechou. Zamiloval sa do fenoménu tých čias - do rýchlosti, ktorá ho priam fascinuje. Sediac v otvorenom aute za volantom, so slnečnými okuliarmi na hlave, pridáva plyn, naberá rýchlosť, sledujúc ručičky prístrojov, zdieľa pocit, akoby sedel v lietadle. Pravda, na tú vysnívanú chvíľku si musí počkať, ešte musí veľa študovať, veľa pracovať, trénovať i veľa vytrpieť.

Po skončení strednej školy v roku 1952 jeho otec trval na tom, aby Eugene vyštudoval najlepšiu vysokú školu s technickým zameraním. V Amerike to vtedy nebolo ľahké, lebo štúdium si vyžadovalo veľa peňazí. Najlepšou školou bol vtedy Massachusetts Institute of Technology, ale tá bola pre rodinu finančne nedostupná. V úsilí pripraviť si cestu k vytýčenému cieľu - stať sa letcom a súčasne splniť želanie otca, prihlásil sa na Purdue University v Lafayette. Mestečko Lafayette je v štáte Indiana. Má asi 44 tisíc obyvateľov.

Od Washingtonu je vzdialené asi 550 míľ. Je tu aj letisko pre výcvik pilotov NAVY.

Výborne urobenými prijímacími skúškami splnil Gene požiadavky na plné štipendium. Zapísal sa na štúdium programu NROTC (Navy Re serve Officers Training Corps) - Námorný zbor pre výcvik dôstojníkov v zálohe, so špecializáciou elektrotechnické inžinierstvo. Po štyroch rokoch úspešného štúdia bol vyradený ako príslušník NAVY s titulom bakalár v hodnosti poručíka. Poslucháči Purdue University v čase letných prázdnin mali za povinnosť odslúžiť si prax v námorníctve pobytom na vojenskej námornej lodi. Gene po prvýkrát slúži na lodi Roanoke. Na lodi však chýba to, čo Eugena najviac zaujíma - lietadlá.

Po druhej svetovej vojne sa veda a technika posunula vyššie na špirále ľudského poznania. Letectvo nabralo nový kvalitatívny stupeň. Skúšobný pilot Jack Yeager po prvýkrát prekročil prah zvuku, dosiahol nadzvukovú rýchlosť, čím sa otvorila cesta pre nadzvukové lietadlá. Wernher von Braun uverejňuje štúdiu Space Flight and program for international scientific research (Vesmírne lety, program pre medzinárodný vedecký výskum.)

Mladého E. A. Cernana tieto prevratné novosti veľmi zaujali a ovplyvnili jeho ďalší život, lebo mu poskytovali nové perspektívy a možnosti do budúcnosti. Mohol snívať v širšom obzore. Doteraz vnímal ako limit oblohu, a zrazu začína chápať, že vo vesmíre niet limitu. Na Purdue University študovali takí študenti ako Neil Armstrong, Roger Chaffee, Gus Grissom, ktorí sa o niekoľko rokov stali astronautmi.

Po ukončení Purdue University sa za výborné študijné výsledky a na základe dobrého odporúčania mohol stať čakateľom na pozíciu veliaceho dôstojníka v jednotke NROTC. Pretože nebol v normálnom programe námorníctva, ale len ako rezervista, ešte nevedel, či má reálnu šancu dostať sa do leteckej školy a stať sa konečne letcom.

Po prvýkrát letel v čase štúdia civilným lietadlom DC-3, keď mu otec kúpil po prázdninách letenku do Lafayette. Ten let ho nijako nezaujal. Prvé ozajstné vzrušenie z lietania precítil v malom lietadle Cessna, keď ho kamarát vzal na spoločný let. Tento let prežíval od prvého zvuku motora až po návrat na zem. Keď mu priateľ dovolil siahnuť rukami na riadenie, vtedy sa dostavil ten pravý pocit, po ktorom od detstva túžil. Z lietadla býva jedinečný pohlaď na panorámu krajiny, ale Eugen upriamoval svoj pohlaď len hore, hore, ďaleko nad oblaky, do vesmíru. Po prvýkrát začal samostatne lietať až po ukončení štúdia na Purdue University. Po krátkom leteckom kurze začína na jednomotorových lietadlách v januári 1957, po 30-tich letových hodinách vo Whiting Field prechádza na stíhačky T-28 vo formáciách, cvičí sa v navigácii nad pevninou vo dne aj v noci. Po absolvovaní 100 hodín letov ho preradili do Bason Field, čo jednoznačne určovalo, že sa stane skutočným letcom. Až potom sa mu v duši uľavilo. Odvtedy sa stalo lietanie jeho každodenným chlebíčkom i veľkým potešením. Slúžil na viacerých lietadlových lodiach, ako boli Saipan, USS Ranger, Shangri-La a iné.

Sudičky, ktoré splietajú nitky osudov ľudí, nepozabudli ani na E. A. Cernana. Jeho osud uplietli už vtedy (1959), keď ešte nemal ani potuchy o tom, že jeho pôsobisko bude o niekoľko rokov v texasskom Houstone.

Upriadli to takto:

Na letisku lnternational Airport v Los Angeles čakal Cernan pred pokladňou na letenky. V rade niekoľko osôb pred ním stála letuška, krásna štíhla blondína, ktorá ho očarila na prvý pohlaď. Započul ako hláskuje svoje meno Atchley pokladníčke. So svojím pocitom „I´m in love“ sa zverí priateľovi Billovi z Purdue University. Ten len mávne rukou, lebo takéto vyznanie od Geneho nepočuje po prvýkrát, no jeho manželka Lucy svojím ženským inštinktom (ktorý žiaden muž neovláda) pochopí, že tentoraz ide do tuhého. Opustí nenápadne chlapov, sadá k telefónu a uplatňuje svoje priam špionážne vlohy. Zakrátko sa dozvedá, že letuška Atchley sa volá Barbara, pracuje v Continental Airlines a pochádza z Texasu. Zistí si jej telefónne číslo a prehovorí s ňou ako žena so ženou. Hneď na to volá k telefónu Geneho. Ten nechce veriť vlastným ušiam, veď na linke má zrazu vysnívanú Barbaru Atchleyovú! Nestratí však duchaprítomnosť a veľká láska začína nadobúdať konkrétne kontúry. Kto by odolal štíhlemu 181 cm vysokému modrookému poručíkovi námorníctva, navyše letcovi! Nedokázala to ani Barbara.

Začínajú spolu „chodiť“. Ale ako môžu spolu chodiť ľudia, ktorí sú jeden či druhý neustále vo vzduchu? Zväčša si kurizujú po telefóne, Gene zo stíhačky, Barbara z dopravného lietadla, vôbec netušiac, že tento spôsob komunikácie im zastane na dlhé roky. Svoje ľúbostné vyznania si posielajú aj nahrané na kazetách.

Barbora Atcheyová sa narodila v Corpus Christi v Texase. Po dvoch mesiacoch sa rodina presťahovala do Baytownu nedaleko Houstonu. Barbara od júna 1959 pracovala ako letuška v Continental Airlines a často lieta do Chicaga, kde bývajú Eugenovi rodičia. Keď vrelá láska vydržala skoro dva roky, Eugene ju požiadal v marci 1961 o ruku.

Vyskytla sa ešte jedna prekážka. Eugene a jeho rodičia sú silní katolíci, Barbara bola nekatolíčka. Hladko však prekonajú aj túto prekážku, Barbara prestúpi na katolícku vieru a už nič nestojí ceste tomu, aby sa 6. mája 1961 konal sobáš v katolíckom kostolíku leteckej základne námorníctva v meste Miramar, v štáte Kalifornia, za účasti oboch rodín, priateľov a známych. Obaja mladí sú v bielom, Gene v uniforme námorníctva, Barbara v parádnych svadobných šatách. Po svadbe mladomanželia odchádzajú na svadobnú cestu do Mexika. Potom si ešte prenajímajú chatku v romantickom prostredí na vyvýšenom skalnom výbežku pri Tichom oceáne v kalifornskom mestečku Del Mar.

Dňa 20. februára 1962 pozerali spolu let Johna Glenna v televízii - prvý oblet Američana v rakete okolo Zeme. Obaja sú nadšení. Barbara vraví: ,,A ty by si nechcel robiť niečo také?" Gene na to: ,,Do pekla, samozrejme, že by som chcel!“ V Genem sa nesmelo rodí nový sen - stať sa astronautom.

V roku 1963 pribúda rodine milá starosť - 4. marca sa narodila dcérka Therese (Tracy) Dawn. NAVY ponúklo ambicióznemu Cernanovi možnosť študovať na Naval Post Graduate School at Monterey, odbor aeronautické inžinierstvo.

Monterey je v štáte Kalifornia, pri Tichom oceáne, asi 120 míľ od San Franciska. Cernan je uveličený krásou Kalifornie a nazýva ju „boží raj". Škola Naval Postgraduate School bola založená v roku 1947 na 627 akroch. Navštevuje ju asi 1500 študentov. Študenti sa tu pripravujú za dôstojníkov armády a len malé percento pre civilné služby. Je tu možnosť študovať až 30 špecializácií, od aeronautického inžinierstva cez počítače, oceánografiu, fyziku až po softwarové inžinierstvo. Absolventi môžu získať titul Master, Doctor of Philosophy, Doctor of Engineering (v súčasnosti tam študujú aj vybraní dôstojníci zo Slovenska).

Tu mohol po dvoch rokoch úspešného štúdia získať titul magister s výhľadom, že tretí rok bude môcť študovať na niektorej významnej univerzite a popritom lietať na prúdových lietadlách NAVY. Mesačne nalietal 8 hodín, za čo dostával aký - taký plat. Bol tu však háčik. Za každý rok štúdia sa musel zaviazať na dva roky služby v NAVY. Cernanovi táto požiadavka de facto vyhovovala, lebo mu to umožňovalo kariéru námorného dôstojníka.

Štúdium aeronautického inžinierstva bolo veľmi náročné: Deväť hodín v škole, trochu potešenia s Barbarou a noci nad knihami. Po štúdiách v Monterey nastúpil do námornej školy pre skúšobných pilotov v Patuxent River, v štáte Maryland. Po absolvovaní sa stáva čakateľom na funkciu samostatného veliteľa letky, čím sa vysnívaná kariéra letca konečne splnila.

Na stáži v Aerojet General v Sacramente v lete 1963 Gene pracuje na systéme prečerpávania tekutého paliva pre rakety do vesmíru. Tým sa rozšírilo jeho pole poznania. Za ten čas mal už nalietaných 3800 hodín, z toho 3600 hodín na prúdových lietadlách, a to bez výnimočnej udalosti, čo bol úctyhodný rekord.

V lete 1963 NAVY zaradilo aj jeho do zoznamu 400 kandidátov na astronautov. Okamžite o tom telefonicky informuje Barbaru a netrpezlivo čaká na jej odpoveď. Tá znela: „Bože, Gene, toto musíme skúsiť“. Práve takú odpoveď si želal počuť. V tom čase pracuje na diplomovke na tému „O použití vodíka v raketách a jeho prečerpávaní“. Napätie z výberu kandidátov na astronautov narastalo zo dňa na deň. Po najmenej troch konkurzoch, pohovoroch, lekárskych vyšetreniach sa dostáva do užšieho výberu 30 uchádzačov. Tradovalo sa, že koho osloví Deke Slayton (šéf výberu), ten je vybratý, koho však zavolá jeho asistent Warren, ten nie je. Cernana zavolal Slayton: ,,Gene, mám pre teba robotu“. Odpoveď znela: ,,Yes, sir Deke!“. NASA do tretej skupiny nominovala 14 pilotov, budúcich astronautov, medzi nimi aj Geneho. Keď sa to jeho okolie dozvedelo, nebolo konca gratuláciám a oslavám.

Po prázdninách na Princentonskú univerzitu už nenastúpil. Štvrtého júla 1963 odchádza so svojím, konečne už novým autom, sedanom Chevroletom, pozrieť sa do budúceho pracoviska v Houstone. Uvidí rozsiahlu výstavbu rozličných budov, ktoré sa zakrátko stanú jeho novým pracoviskom a domovom. Nastáva pre neho strastiplná cesta, plná obetí, odriekania, jednoducho tvrdá drina, ktorá má priniesť nebývalé úspechy a víťazstvá. Najskôr si s Barbarou a 9-mesačnou dcérkou Tracy prenajali byt juhovýchodne od Houstonu, neskôr si postavili nový dom na Barbuda Lane v Houstone v susedstve s Rogerom Cháffeeom, kde bývali aj ďalší astronauti.