Štart 16. júla 1969, let trval 8 dní, raketa Saturn 5, posádka Neil A. Armstrong, Michael Collins, Edwin E. ,,Buzz´´ Aldrin .

V úsilí oboznámiť čitateľov s historickým aktom pristátia prvých ľudí na Mesiaci a vniknúť trochu do problematiky spojenia medzi MSC a astronautmi v lodi podávam opis týchto nezabudnuteľných chvíľ' pri výstupe prvých ľudí na povrch Mesiaca tak, ako je to zaznamenané v análoch NASA.

Hodno poznamenať, že v júli 1969 vyslali Sovieti na Mesiac sondu Luna 15, ktorá mala za úlohu odobrať niekoľko gramov vzorky z povrchu. V deň pristátia LEM-u s prvými ľuďmi (20. júla) naviedli túto sondu na dráhu vo výške 16 až 110 km, čo spôsobilo značnú nervozitu u Američanov pre možnú kolíziu. Pred odletom prvých ľudí z Mesiaca začala Luna 15 záverečný manéver - mäkké pristátie, ale rozbila sa na mesačnom povrchu. Tým politický zámer Sovietov nevyšiel.


Je sobota 19. júla 7.30 h centrálneho amerického letného času T + 073.10:h (9.42 h centrálneho amerického letného času) k Mesiacu zostáva 21 000 km. Fred Haise z Houstonu budí posádku a číta z novín najnovšie správy. Ruská Pravda označuje Neila Armstronga ako ,,cára na lodi". Apollo - Armstrong:,, Pohl'ad na Mesiac, ktorý sa pred nami nedávno otvoril, je skutočne úchvatný. Len tento pohl'ad stál za celu tú cestu.
Houston: ,,Samozrejme! Mnohí z nás tu dole by sme chceli byť s vami!"

Apollo - Armstrong: ,, Dočkaj času! Aj na teba príde rad a poletíš." Apollo - Collins: ,,Raz príde deň, keď budeme mocť so sebou zobrať celé riadiace stredisko, aspoň dúfam. Potom si ušetrím to štelovanie antény." Houston: ,,To boto fajn ... "

Apollo - Collins: ,,Cár si na niekoho brúsi zuby, tak aby som sa vrátil k práci." Asi štvrť hodiny predtým, ako sa Apollo 11 schová za Mesiac, šéf pozemnej smeny Cliff Charleswosth dáva súhlas s navedením Apolla na dráhu okolo Mesiaca.

T + 75.41 :23 h (12.13:24 h CDT), o sekundu skór, ako určuje plán, je prerušené spojenie s Apollom- loď sa nachádza za odvrátenou stranou Mesiaca.
T + 76.05:00 h: Približne na šesť minút zapína posádka hlavný motor SM, aby zabrzdila svoju rýchlosť (z asi 8 000 na 3 600 km/h) a dostala sa na dráhu Mesiaca.
T + 76.15:29 h: Sláva! Apollo 11 je na správnej obežnej dráhe. O osem minút neskôr podáva veliteľ lode hlásenie:


Apollo - Armstrong: ,,Po prvýkrát sa blížime k miestu pristátia. Práve prelietavame Taruntius. Fotografie a mapy z Apolla 8 a Apolla 10 nám veľmi pomáhajú pri orientácii. Skutočne sa to tým obrázkom dosť podobá. je to však rovnaký rozdiel, ako keď sa dívate na futbal priamo alebo v televízii. Jednoducho byť skutočne pritom, to sa nedá ničím nahradiť."
Pri druhom oblete (ktorý trvá 2.8:37 h) astronauti robia reportáž pre televízny prenos. Večer ešte raz upravujú svoju dráhu na skoro kruhovú (99,3 až 121,3 km, rýchlosť 1,6 km/s). Blíži sa vážny okamih, príprava na oddelenie CSM a LEM-u. T + 096.43:00 h (9.15 h): LEM Eagle (Orol) začína samostatné rádiové spojenie so Zemou - s Houstonom.
T + 098.48:00 h: Aldrin zatláča príslušné tlačidlo. Pristávacia štvornožka kabíny Eagle sa rozkladá do pohotovostnej polohy, v akej bude LEM pristávať.
T + 099.19 h: šéf letovej smeny Eugene Kranz prechádza sálou a pýta sa kontrolórov: ,,Súhlasíte s rozpojením obidvoch častí Apolla?" Všetci súhlasia s pokračovaním operácie podl'a plánu.
T + 099.32.00 h: Apollo 11 poslednýkrát mizne za okrajom Mesiaca ako Apollo. Vynoriť sa majú dve samostatné telesá CSM - Columbia a Eagle -LEM.
T + 100.15:00 h: Eagle zapaľuje malé manévrovacie motorčeky a oddeľuje sa od Columbie. Obidva stroje letia za sebou. Pilot CSM sleduje cez priezor LEM-u, či sú všetky jeho štyri nohy v správnej polohe.
Houston: ,,Eagle, Houston! Sledujeme vás pomocou smerovej antény. Prepínam!"
Eagle - Armstrong: ,, Orol roztiahol krídla!"
Houston: ,,Príjem!´´
Eagle - Armstrong: ,,Vyzerá to dobre!" Nasleduje nekonečný počet povelov pre nasledujúcu operáciu. Eagle odletí od Columbie na vzdialenosť asi 4 km. Houston dáva LEM-u povolenie na zostup. Letia za odvrátenú stranu Mesiaca, kde má pilot v LEM-e zapáliť raketový motor, a tým sa dostať na zostupovú dráhu.
T + 101.36:14 h (14.08:15 h CDT). Motor LEM-u sa zapáli na 30 sekúnd. Najnižší bod zostupovej dráhy LEM-u bude 15 km nad povrchom Mesiaca.
T + 102.15:00 h (14.47 CDT): objavuje sa Columbia.
T + 102.16:00 h: objavuje sa Eagle.
T + 102.28:29 h: Eugene Kranz znovu zisťuje, či mozno súhlasiť s druhým zapálením motora LEM-u.
Houston:,, Eagle, Houston! Ak nás počujete, potom máte zelenú na začatie záverečného zostupu.´´
Columbia - Collins: ,, Eagle, tu Columbia! Práve ti dali povolenie na záverečný zostup. ´´
T + 102.33:04 h (15.05:05 CDT): Motor zostupovej časti LEM-u je zapálený a bude v činnosti až do pristátia. Cieľom je oblasť v juhozápadnej časti Mora pokoja, plocha asi 5 x 8 km. Po 140 sekundách činnosti motora LEM-u letí Eagle vo výške 18 km.
Eagle: ,,AGS a PGNCS - záložný palubný počítač s primárnym navigačným systémom - súhlasí skoro na chlp. Rýchlosť klesania je o niečo väčšia ... Trochu kolíše jednosmerné napätie, ale to bude asi meračom.´´
Houston: ,, Pozrieme sa na to, Eagle. Ste 3 minúty na zostupe. Vypadá to dobre.´´
Eagle: „...Zem je práve v jednom prednom okne... Houston, mrknite sa na náš H! Poplach!" Palubný počítač hlási preťaženie.
Houston: ,, Potvrdzujeme! U nás to vypadá dobre. Prepínam!"
Eagle - Aldrin: ,,Dvanásť nula dva! Dvanásť nula, dva.´´Výška 11 160m.
Eagle: ,,Čo máme robiť s poplachom dvanásť nula dva? Odpovedzte okamžite!" Inak hrozí nebezpečenstvo, že astronauti prestanú ovládať LEM. Mladý kontrolór riadenia LEM-u inžinier Stephen S. Bales zachraňuje situáciu. Už predtým zistil, že ak bude súčasne zapojený program P20 (radarové sledovanie CSM), ktorý si vyžaduje 14 % kapacity počítača, a program PGS (prvá časť motorického zostupu LEM-u), ktorý si vyžaduje 90 % kapacity počítača, nastane preťaženie počítača o 4 %. Dáva príkaz na vypnutie programu P20. Houston: ,,Šesť plus dvadsaťpäť priškrtiť ťah!" To značí, že v 6. minúte 25. sekunde od začatia manévru treba ubrať plyn. Výška asi 9 000 m.
Eagle -- Aldrin: ,, Poplach! Zdá sa, že to je na 1668 ... ´´
Houston okamžite preberá od astronautov dozor nad pristávacím radarom a ponecháva im riadenie zostupu.
Výška 7 000 m, rýchlosť 400 m/s.
Houston: ,,Podľa nás si vediete výborne, Eagle! ´´ Výška 4 160 m, rýchlosť 230 m/s.
Houston: ,,Osem tridsať. Vyzeráte výborne!
Rýchlosť zostupu 39 m/s.´´
Eagle: ,,Ručné riadenie polohy v poriadku.´´ Výška 1 400 m.
Houston: ,,Máte voľno na pristátie! Prepínam!"
Eagle: ,, Príjem! Rozumiem! Voľno na pristátie! Tisíc metrov!"
Eagle: ,, Dvanásť! Poplach! Dvanásť nula dva!"
Znovu preťaženie počítača. Vypínajú menej dôležité programy. Pozerajú na miesto pristátia v oblasti Západného kráteru. Nepozdáva sa im príliš členitý terén s veľkými balvanmi. Armstrong vypína program P64 a zapína program P66 (pre poloautomatické pristávanie). Program P67 (úplné ručné pristávanie) si necháva v zálohe.
O tejto kritickej chvíli už doma na Zemi Armstrong povedal: ,,Uháňali sme vodorovne nad rozsiatymi skaliskami a rozhliadali sa po nejakom mieste pristátia. Našli sme ich niekoľko a dôkladne sme si ich prehliadali. Zakaždým sme si to však rozmysleli, pretože čím viac sme sa k miestu blížili, tým menej sa nám pozdávalo."
V Houstone vládne znepokojenie nad manévrovaním. Prečo nepristávajú? Čo tam, preboha, robia? Výška už len 230 m, rýchlosť iba 7 m/s. Vedúci operačného tímu E. Kranz zúri a búcha päsťou na svoj pult. Výška 160 m, rýchlosť 4,6 m/s.
Televízia prenáša postup ako lichotivú lahôdku, komentátor vôbec o tomto napätí nevie. Výška 60 m, rýchlosť 1,4 m/s.
Eagle: ,,...50,2 dole, 1,4 klesanie, 2,7 dopredu, 5 %, signájka » množstvo « svieti!´´
Signalizácia, že v LEM-e je paliva len na 117 sekúnd letu.
K tomuto momentu sa Armstrong doma vyjadril: ,,Nakoniec sme si vybrali miestočko veľké ako priemerná záhradka. Na jednej strane boli krátery, na druhej strane drobné skaly.´´
Eagle: ,,...23 m, vypadá to dobre. Klesanie 0,2, dopredu 1,8.´´
Houston: ,,60 sekúnd!"
Eagle: ,, Dole 0,8 ... Dopredu, dopredu. Dobre. 12 m, dole 0,8. Zdvíha sa trochu prach! 9 m, 0,8 klesanie, jemný tieň ... 1,2 dopredu, uhýbanie sa trochu vpravo ... ´´
Houston: ,,30 sekúnd!"
Eagle - Aldrin: ,,Uhýbame vpravo. Signálka » kontakt «! Výborne! Motor vypnutý. ACA zablokované."
Posádka vypla digitálneho autopilota.
Eagle -Armstrong: ,,Stalo sa ... !´´
Eagle - Aldrin: ,, Obidvoje riadenia na » auto «. Ručné blokovanie motora odpojené. Poistka motora vypnutá. je tam 413. ´´
Houston: ,, Zaznamenali sme, že ste pristáli, Eagle! ´´Asi 30 s pred vyčerpaním paliva.
Eagle - Armstrong: ,, Houston! Tu základňa Tranquility! Eagle pristál!"
Houston - Duke: ,,Príjem! Tranquility! Sledujeme vás zdola. Veľa mládencov z vás zozelenelo. Teraz už zasa dýchame! Tisícoraká vďaka!´´
Eagle -Aldrin: ,,Vďaka!´´

Nastal okamih, ktorý vstupuje do histórie ľudstva.
V sobotu 20. júla 1969, po 102 hodinách 45 minútach a 40 sekundách letu - v 20 hodinách 17 minútach 41 s sekundách svetového času (čiže 15.17:41 centrálneho amerického času, čiže v 21.17:41 stredoeurópskeho času) pristál na povrchu iného nebeského telesa človek.

Ľudia skoro na celom svete sa radujú, v Amerike jasajú!

Astronauti po pristátí musia urobiť kontrolu prístrojov, v prípade nevyhnutnosti ihneď odštartovať naspäť. Až potom začnú pozerať prvé ľudské oči cez okienka LEM-u na povrch Mesiaca.

Tranquility - Aldrin: ,,Radi by sme vám opísali, ako to okolo nás vypadá, lenže je to zbierka všetkých možných tvarov, uhlov a zrnitostí. Nech si spomeniete na akýkoľvek kameň, všetky druhy tu môžete nájsť. Farby veľmi závisia od smeru, ktorým sa dívate vzhľadom na fázu O´´ (to znamená smerom od Slnka, pozn. autora). ,,Vôbec to nevyzerá, že by tu boli všetky farby naraz. Zdá sa, že niektoré kamene a balvany, ktorých je tu v okolí požehnane, budú mať zaujímavé zafarbenie. Prepínam!"

Houston: ,,Príjem, zaznamenáme! To je, veľmi zaujímavé, Tranquility! Musíme vás však prinútiť, aby ste sa venovali simulovanému odpočívaniu. A pohovoríme si neskôr.´´
Astronauti po prvej kontrole prístrojov musia vyskúšať prípravu na spiatočný let, pretože čert nikdy nespí. ..
Tranquility: ,,Áno, tá šestina gé vypadá ako v lietadle."
Houston: ,,Prijem, Tranquility! Tu v sále a vôbec na celom svete je veľa usmievajúcich sa tvárí.´´
Tranquility: ,, Dve z nich sú aj tu.´´
Houston: ,, Tranquility, Houston! Ste naklonený asi o 4,5 stupňa.´´
Tranquility: ,,To zodpovedá našim pozorovaniam.´´
Materská loď sa dostala z dosahu rádiového spojenia s LEM-om, preto Collinsa s jeho obidvoma šťastnejšími kamarátmi prepojuje Houston.
Columbia -Collins: ,,Príjem, základňa Tranquility! Mládenci, odviedli ste fantastickú prácu!" Tranquility - Armstrong: ,, Vďaka! Len zostaň so svojou loďou na dráhe, aby si nás zasa nalodil. ´´
Columbia -Collins: ,,Spoľahnite sa!"
Houston: ,, Všetky vaše zásoby sú stabilné. Vyzerá to v úplnom poriadku. Nenašli sme doteraz ani chybičku. Všetko je v rovine. Prepínam!"

Tranquility - Aldrín: ,, Vďaka, Houston! ... Cár hovorí, že nie sme schopní vám presne povedať, kde vlastne sme. Počas zostupu sme boli pekelne zamestnaní, lámali sme si hlavu tými poplachmi na počítači a podobnými vecami. Práve vo chvíli, keď by sme boli mohli sledovať miesto pristátia, nemali sme čas pozorovať útvary na horizonte. Ja dokonca nemám ani poňatie, kde sme. ´´
Houston: ,,Príjem, Tranquility! Žiadny strach! Však my niečo vymyslíme ... ´´

T + 105.40:00 h: Desiatky minút lietajú medzi Mesiacom a Zemou skratky a čísla. A naraz sa do toho neplánovane zamieša pri TV prenose Aldrin. Tranquility-Aldrin: ,, Tu pilot lunárneho modulu! Rád by som využil túto príležitosť a požiadal každého, kto počúva, nech je to ktokoľvek, aby sa na okamih zastavil a rozjímal o udalostiach posledných niekoľko hodín. ´´
Z malého balíčka, do ktorého mohol každý astronaut vložiť niekoľko osobných drobností, vyberá hostiu (chlieb), sklený kalich s vínom, ktoré je v ňom hermeticky uzatvorené a kladie ich na stolček pred počítač záložného navigačného systému. Do ticha číta niekoľko odsekov z Biblie a symbolicky absolvuje sväté prijímanie. Tiež veriaci Armstrong zostáva pritom uzatvorený sám do seba. Podľa pôvodného programu si mali obidvaja astronauti po pristátí na Mesiaci trochu oddýchnuť (pospať), ale počas letu k Mesiacu požiadali o povolenie, aby mohli ísť na vychádzku ihneď po splnení základných úkonov. Astronauti sa pripravujú na prvý výstup prvých ľudí na Mesiac. Je večer po 8. hodine houstonského času.

T + 108.12:00 h (22.44 h CDT): obidvaja astronauti naposledy skúšajú rádiové antény. Houston: ,,Základňa Tranquility! Tu Houston!Povoľujeme vám odhermetizovať kabínu.´´ Posádka pomaly vypúšťa atmosféru z kabíny.
T + 109.07:35 h: po desiatich minútach sa konečne otvárajú dvierka. Astronauti si navzájom kontrolujú skafandre. Sú v poriadku.

T + 109.15:00 h (21.47 h CDT): Armstrong začína vyliezať zo svojho miesta v LEM-e na malú verandičku modulu. Vychádza štvornožky a nohami vopred. Na chrbte má objemnú klimatizačnú aparatúru, ktorá má na Zemi hmotnosť 54 kg, tu je šesťkrát ľahšia. Aldrín mu pritom pomáha. Po štyroch minútach je na plošine. Potom otvára schránku MESA na boku modulu, kde je uložená televízna kamera, vlajka, lopatky a kazety na vzorky pôdy.
Na obrazovkách kontrolného strediska, ako aj na miliónoch televíznych prijímačoch na celom svete sa objavuje tieň LEM-u stojaceho na povrchu Mesiaca. Bohužiaľ, obraz nie je jasný, tvary s ostrými prechodmi z tieňa do svetla sú bez detailných hĺbok, na ktoré sme si zvykli v pozemských reportážach. Na začiatok to však nikomu neprekáža, hlavná vec, že niečo z tejto prvej epopeje vidieť.

Houston: ,,Je veľmi kontrastný a na monitore ho máme hlavou dolu, možno však nájsť veľa detailov ... Moment! Výborne! Neil, vidím ťa, ako zostupuješ po rebríku. ´´ Rebrík má 9 stupňov, astronaut opatrne zostupuje.
Armstrong: ,,Som na poslednom stupni rebríka. Päty nôh LEM-u nie sú zaborené viac ako päť centimetrov, hoci povrch vidieť ako veľmi jemný, keď sa k nemu približujete. Vyzerá to skoro ako prach. Je veľmi jemný. Je to teraz veľmi pekné."

Armstrong: ,, Teraz sa pustím lunárneho modulu ...