(Thaťs one small step for man, one giant leap for mankind")

T + 109.24:20 h: Prvý človek stojí obidvoma nohami na pôde Mesiaca. Stalo sa to 20. júla 1969 presne 21 .56:21 h centrálneho amerického letného času - 21. júla 2.56:21 h svetového času, čiže 3.56:21 h stredoeurópskeho času. Uplynulo 109 hodín 24 minút a 20 sekúnd od štartu.

Celý svet pri obrazovkách je vo vytržení. Prví ľudia z planéty Zem vstúpili na inú planétu. Plán prezidenta J. F. Kennedyho perfektne splnený, bohužiaľ, on sa ho nedožil. Dvaja muži tu na Mesiaci zastupujú celé ľudstvo vďaka spoločnému úsiliu mnohých tisícok ľudí. Fantázie G. Reussa a J. Verneho sú uskutočnené. Šľapaj prvého človeka v mesačnom prachu natrvalo zvečnená.


Po dlhom čase v beztiažovom stave sa Armstrong musí učiť chodiť, ale tu, kde je príťažlivosť šesťkrát menšia ako na Zemi, po prvých váhavých krokoch zisťuje, že chôdza je ľahšia ako na Zemi ...
Armstrong: „Povrch je veľmi jemný a prašný ... Ľahko mi víri pod nohami. Zostáva v jemných vrstvách ako práškové drevené uhlie na podrážkach a na povrchu mojich prezuviek. Borím sa len zlomok centimetra. Môže to byť necelý pol centimetra, ale stopy a šľapaje vidieť v jemných prachových častiach povrchu".

Houston: „Vyzerá to, že pri chôdzi nebudete mať žiadne ťažkosti, ktoré sme predpokladali"
Armstrong: „Je to možno ešte ľahšie ako na simulátore pre jednu šestinu príťažlivosti, v ktorom sme trénovali na Zemi. Skutočne, chôdza mi nerobí žiadne ťažkosti. Pristávací motor vôbec nevytvoril kráter. Medzi dýzou a povrchom je vzdialenosť asi 30 cm. Sme skutočne na veľmi rovnom mieste. Vidím náznaky lúčov, ktoré spôsobil náš pristávací motor, ale sú nie veľmi výrazné ... "
LEM je vybavený jednoduchou lanovkou LEC, ktorou astronauti sťahujú na mesačný povrch kazetu s fotoaparátmi a televíznu kameru. Armstrong urobí nie koľko fotografických záberov a špeciálnym naberákom zberá vzorky mesačnej horniny, ktoré ukladá do vreciek v nohaviciach.
Armstrong: „To je veľmi zaujímavé! Je tu veľmi mäkký povrch. Lenže keď som tu a tam začrel lopatkou, narazila na niečo tvrdé, ale zdá sa mi, že je to veľmi súdržný rovnorodý materiál. Pokúsim sa vydolovať nejaký kameň. Tu je". Ukazuje na kamennú časť Mesiaca.
Aldrín: „Odtiaľto to vyzerá nádherne, Neil!"
Armstrong: „Má to svoju osobitnú krásu. Podobá sa to vysokohorským púšťam v Spojených štátoch. Trochu je to odlišné, ale skutočne pekné. Zoberte na vedomie, že mám aj vzorky kameňov, poriadnych pevných kameňov, ktoré vyzerajú ako bublinové vyvreniny. Teraz si prezerám vzorku, nejaký druh horniny s akýmsi druhom kryštálov".
T + 109.34:00 h (22.06 CDT): Prvý zber vzoriek sa skončil. Teraz môže zostúpiť aj druhý astronaut. Počas niekoľkých minút Aldrin s Armstrongovou pomocou takisto vstúpil na Mesiac. Z posledného stupňa rebríka tiež s chlapčenskou svižnosťou zoskočil.

Aldrín: „Myslím, že tu nemôžeme spolu veľmi skákať. A je ťažko povedať, či sú to mračná prachu alebo horniny ... Ako som tak rýchlo zoskočil, umazal som si skafander".
Prechádzajú sa spolu. Skúšajú rôzne druhy chôdze.

Armstrong: „Hmotnosť tejto škatule na chrbte má trochu vplyv na zotrvačnosť". Myslí tým na klimatizačnú aparatúru so zásobou kyslíka.
Aldrín: „Ako to pozorujem, je tu trochu tendencia padať dozadu. Povrch je veľmi mäkký".- ,,Ani ja , ani Neil sme nepredpokladali prácu na Mesiaci za namáhavú", líčil neskôr svoje dojmy Aldrin.
O chvíľu sa obidvaja astronauti vracajú k LEM-u. Na prednej pristávacej nohe, v jeho spodnej časti, ktorá zostáva na Mesiaci, umiestnili malú plaketu. Dve pologule predstavujú Zem. Pod nimi je tento nápis: ,,Tu sa ľudia z planéty Zem po prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl R. P. 1969. Prišli sme v mieri menom celého ľudstva." Podpísaní sú členovia posádky Apollo 11 aj prezident USA R. Nixon. Ďalej je tam pamätný nápis s menami piatich astronautov, ktorí sa stali obeťou svojho povolania: Virgil Grissom, Edward White, Roger Chaffee, Vladimír Komarov a Jurij Gagarin. A v tvare mikrobodky mierové posolstvo 73 štátnikov z celého sveta. Po slávnostnom ceremoniáli astronauti ešte zberajú vzorky. Potom sa ich cesty rozdeľujú. Armstrong pokračuje v komentovaní televíznej reportáže a robí fotografické zábery. Aldrín vybaľuje prístroje ALSEP 1 na výskum Mesiaca.
T + 110.10:00 h (22.42 h CDT): Astronauti vztyčujú vlajku USA. Prezident Richard Nixon sleduje celý priebeh a s obdivom blahoželá astronautom. A títo dvaja zacelení muži s pohľadom upretým na vlajku a pri počúvaní prezidentových pôsobivých slov mäknú. Armstrongovi sa chveje hlas a zhovorčivý Aldrín nevydá ani hlásky. Až teraz si plne uvedomujú svoj primát.
Collins: „ Ako im to ide"?
Houston: ,, V poriadku. EVA pokračuje výborne. Teraz vztyčujú vlajku.´´
Collins: ,,Senzácia!´´
Houston: ,, Si asi jediný človek široko-ďaleko, ktorý nemá televízny prenos. ´´
Collins: ,, To je OK! OK! Vôbec mi to neprekáža."
Armstrong:,, Už niekoľkokrát som si všimol, že pri prechode zo svetla do tieňa - ako práve teraz - LEM odráža veľa rozptýleného svetla, ktoréspolu s obrazmi na priezore mojej prilby veľmi zhoršuje pozorovanie, najmä na prechode zo svetla do tieňa. A potom ešte chvíľku trvá, než sa oko prispôsobí.´´
Aldrin: ,,Modrá farba mojich prezuviek už úplne zmizla pod nánosom prachu ... Stále neviem, ako by som mal opísať jeho farbu. Azda ako popolavo­-kakaovú."
T + 110.24:00 h (22.55 h): Armstrong sa prechádza po Mesiaci už celú hodinu. Aldrin asi tri štvrte hodiny. Obidvaja znovu začínajú zberať vzorky do druhej kazety. Armstrong sa vzďaľuje až 30 m od LEM-u.
Aldrin: ,,Všeobecne možno povedať, že pohyb v tieni (kde je teplota až mínus 110̊ ; pozn. autora) nemá žiaden vplyv na teplotu vo vnútri skafandra. Trochu je to cítiť len v prilbe."
T + 110.54:00 h (23.26 h): Po poldruha hodiny pobytu na Mesiaci má Armstrong zásobu kyslíka ešte na dve hodiny.
Prvá výprava astronautov na Mesiac má za úlohu aj inštalovať vedeckú stanicu ALSEP 11. Ako hlavné časti obsahuje seizmometer na meranie otrasov Mesiaca a laserový odrážač (zrkadlo) a dvojicu slnečných panelov, ktoré budú ALSEP 11 zásobovať elektrickou energiou.

T + 111.19:00 h (23.51 h): Blíži sa už polnoc, ale obidvaja astronauti ešte nevyčerpali svoju energiu.
Čakajú ich ešte dve úlohy: zber zdokumentovaných vzoriek a vzorky získané zatlčením rúrky do istej hĺbky mesačného povrchu. Vyhľadanú vzorku najskôr vyfotografujú a potom ju vyberú, aby geológovia získali obraz o skutočnom uložení vzorky.

Aldrin:,, Ešte to vyfotografujeme, Houston! Koľko odhadujete, že nám zostáva času na odber dokumentovaných vzoriek?"
Houston: ,,Neil1 tu Houston! Predpokladáme, že máte na odber dokumentovaných vzoriek asi desať minút".
Houston: ,,Neil1 tu Houston! Vidím, že už máte dve rúrkové vzorky. Nech dáš do kazety čokoľvek, všetko sa nám bude hodiť."
Aldrin: ,,Beriem »slnečný vietor«".
Astronaut vytrháva z pôdy podstavec s plachtou, ktorá zachytávala čiastočky slnečného vetra.
T + 111.25:07 h (23.57:08 h): Aldrin ide po rebríku do kabíny. Po Mesiaci sa prechádzal 102 minút a 18 sekúnd. Kazetu s filmami, na ktorých zvečnil Neila, však niekde zabudol.
Armstrong prepravuje lanovkou Aldrinovi do LEM-u dve kazety so vzorkami hornín, kameru a ďalšie veci.
T + 111.37:32 h (pondelok 00.09:32 h): Armstrong opúšťa povrch Mesiaca po 113 minútach a 12 sekundách pobytu. V priebehu dvoch minút sú hermeticky uzatvorené dvierka LEM-u. Astronauti prepájajú systémy na palube.
Houston: ,,Základňa Tranquility, tu Houston! Nalistujte si stránku 45 plánu pre pobyt na povrchu. Prepnite na normálny S-pásmový chod a vypnite televíziu. Zapnite prevádzač, aby sme mohli merať vzdialenosť, a samozrejme tiež zapnite automatický poplachový systém. A musíme vám povedať - za nás všetkých tu v Houstone aj za všetkých ľudí na celom svete - urobili ste tam dnes obrovský kus práce. Prepínam!"
Tranquility - Armstrong: „Ďakujeme! Bol to dlhý deň."

,,Vstávali sme o pol šiestej ráno a od tej chvíle sme sa vôbec nezastavili," zaspomínal si neskôr Armstrong.
Astronauti, nepriedušne uzatvorení v kabíne LEM-u, po odložení prílb a v normálnej atmosfére kyslíka sa poberajú na zaslúžený sedemhodinový spánok.

T + 122.58:00 h: Na okamih preberá mikrofón v Houstone skúsený astronaut Lovell.
Houston - Lovell: ,,Eagle a Columbia! Tu záložná posádka! Gratulujeme vám k vášmu včerajšiemu výkonu a naše modlitby vás budú sprevádzať až do stretnutia. Prepínam!´´
Tranquility: ,,Vďaka, Jim!"
Columbia: ,,Vďaka, Jim!"
TranquiIity: ,,Je veľmi milé, keď takí báječní ľudia ako vy sa dívajú človeku cez rameno. Veľmi potrebujeme vašu pomoc, Jim!"
V tom čase sa už hlási u astronautov k slovu cestovná horúčka a tieto slová sa znášajú ako balzam na ich duše. Je to priam psychologická injekcia pred štartom a návratom do materskej lode Columbia.
Medzi Houstonom a Tranquility nastáva výmena informácií potrebných pred štartom. Medzitým spojár BruceMcCanaless odovzdáva svoju štafetu vedcovi - astronautovi Dr. OwenoviGariottovi, aby Aldrina vyspovedal z geológie v mieste pristátia.

Tranquility - Aldrín: ,,Pristáli sme v pomerne rovnom kráterovom poli s pretiahnutými a kruhovými sekundárnymi krátermi, z nich väčšinabez ohľadu na veľkosť a existenciu lúčov má valy. Základnou hmotou, ktorá tvorí povrch tejto oblasti, je veľmi jemný piesok až prach. Z pozemských vecí by som to mohol najlepšie prirovnať k práškovému grafitu. V tejto hmote sú rozosiate kamene najrozličnejších tvarov a štruktúrzaoblené, hranaté, mnohé nerovnorodé. Ako som už povedal, videl som niektoré pripomínajúce obyčajný čadič a iné s bielymi vrastenými kryštálmi, možno od jedného do päť percent... Sme v balvanovom poli, s kameňmi asi tak pol metra veľkými a niekoľko z nich sú ešte väčšie. Niektoré ležia na povrchu, iné sú čiastočne odkryté a ostatné len tak vyčnievajú. Keby sme kopali, asi by sme narazili aj na balvany skryté niekoľko centimetrov pod povrchom.´´
Houston: ,,Tranquility, Houston! Príjem! Veľmi pekný opis!"

T + 124.22:00 h (12.54:01 h): Štart. Z dýzy na spodku hornej časti LEM-u vyšľahli plamene, celá konštrukcia sa otriasa ... Až konečne horný - štartovací - stupeň vyráža smerom hore. Pod sebou zanecháva svoju dolnú polovicu, ktorá mu teraz poskytla poslednú službu ako štartovacia rampa. Prví ľudia sa vracajú z Mesiaca naspäť na Zem po21 hodinách 36 minútach 20 sekundách pobytu na jeho povrchu.
Eagle - Armstrong: ,,Je to vynikajúce! Deväť, dvanásť metrov za sekundu ... Zatláčam tlačidlo...´´
Eagle - Aldrín: ,,Veľmi hladká jazda!"
T + 128.03:00 h (15.35 h): Eagle sa napichuje na špicu Columbie pri 27. oblete CSM okolo Mesiaca.
T + 129.14:00 h (16.46 h): Dvierka prielezu medzi LEM-am a CM sa otvárajú. Armstrong a za ním Aldrín sa predierajú spojovacím tunelom z LEM-u do CM. Collins v CM zvýšil tlak kyslíka, aby prietok smeroval z CM do LEM-u. Tým ,,mesačníci" idú ,,proti vetru", ktorý z povrchu ich odevu odnáša mesačný prach.

Collins: ,,Uvoľnil som prístup k spojovaciemu tunelu a pustil som sa mládencom naproti. Keď som ich uvidel, ich oči žiarili ako malé gombíky. Bol som nekonečne šťastný, že ich mám obidvoch zasa v lodi."
Astronauti premiestňujú z LEM-u kazety s horninami a všetky potrebné veci, a potom sa zatvára spojovací tunel medzi LEM-om a CM.
T + 130.14:15 h (17.46:46 h): LEM -Eagle splnil svoju úlohu, preto ho odhadzujú ...

T + 134.58:00 h (23.31 h):Apollo 11 -CSM sa poslednýkrát stráca za odvrátenou stranou Mesiaca.
T + 135.23:42 h: Za odvrátenou stranou Mesiaca sa na 148 sekúnd zapaľuje hlavný motor SM, čím sa zvyšuje rýchlosť CSM (asi na 8000 km/h), ktorá nasmeruje loď na spiatočnú cestu domov.
T + 135.34:05 h: Apollo 11 sa vracia smerom k Zemi.
Houston: ,, Haló! Apollo 11, Houston! Ako to išlo? Prepínam!"
Apollo -Armstrong: ,,Už je načase, aby ste začali otvárať dvere LRL!"
Houston: ,,Príjem! Vidíme, že sa vraciate. Všetko je pre vás pripravené."
Cestou domov astronauti upratujú svoj niekoľkodňový prechodný domov - kabínu CM. Podľa potreby komunikujú s Houstonom. V stredu večer sa naposledy objavujú všetci traja počas letu pred televíznymi divákmi. Ich tváre sú neobyčajne vážne.

Apollo - Armstrong: ,, Dobrý večer! Tu je veliteľ Apolla 11 ! Pred 100 rokmi napísal Jules Verne knihu o výprave k Mesiacu ... Jeho kolumbiáda štartovala z Floridy a po oblete Mesiaca pristála v Pacifiku. V okamihu, keď sa Columbia moderného veku blíži k planéte Zem, pokladá jej posádka za vhodné podeliť sa s vami o niekoľko úvah. Prvý má slovo Mike Collins."

Apollo -Colins: ,, Táto cesta nás troch na Mesiac sa vám môže zdať jednoduchá alebo ľahká. Chcel by som vás však ubezpečiť, že nebolo to tak. Saturn 5, ktorý nás naviedol na dráhu, je neuveriteľne zložitým kúskom techniky. Pritom každá z jeho súčiastok perfektne pracovala. Počítač, ktorý vidíte nad mojou hlavou, obsahuje »slovník« s 38 tisícami slov, starostlivo vybratých, aby bol pre nás, pre posádku, čo možno najužitočnejší. Vypínač, ktorý skrývam v dlani, je len jedným z troch sto podobných vo veliteľskej sekcii. Okrem toho sú tu tisíce poistiek, pák, kľúčov a iných zariadení. Motor SPS v zadnej časti pomocnej sekcie musel, jednoducho povedané, fungovať bez poruchy, inak by sme zostali naveky uväznení na dráhe okolo Mesiaca. Páky nad mojou hlavou musia ráno presne zapracovať, inak spadneme ako vrhnutá olovnica do hlbín Tichého oceánu. Vždy sme však nášmu zariadeniu dôverovali a dôverovať neprestávame. Všetko sa to stalo skutočnosťou len vďaka krvi, potu a slzám mnohých ľudí. Predovšetkým to boli americkí robotníci, ktorí dali v továrňach dohromady toto veľdielo techniky. Po druhé je to vďaka vyčerpávajúcej práci skúsených tímov počas montáže a preberacích skúšok. A konečne je to zásluhou všetkých ľudí v Stredisku pilotovaných letov - tak z vedenia, ako aj z oddelenia prípravy letových plánov. Tento let je niečo také ako periskop ponorky. Vy vidíte len troch, ale pod povrchom sú tisíce ďalších, a im by sme chceli veľmi a preveľmi poďakovať."

Apollo -Aldrín: ,,Keď sme tu na palube vesmírnej lode medzi sebou diskutovali o udalostiach posledných dvoch či troch dní ( dospeli sme k záveru, že to nebola len cesta troch mužov k Mesiacu. Dokonca to ani nebol výsledok úsilia jedného národa. Cítime, že prenikať do neznáma sa stalo symbolom nenasýtenej ľudskej zvedavosti. Domnievame sa, že Neilove slová pri prvom kroku po mesačnom povrchu - »Je to malý krok pre človeka a veľký skok pre ľudstvo« - tieto pocity krásne vystihujú. Myslím si, že pomerná ľahkosť, s akou sme túto expedíciu zvládli, len zdôrazňuje aktuálnosť nášho rozhodnutia. Dnes cítim, že sme schopní vytýčiť si ešte väčšie úlohy pri dobývaní vesmíru."

ApolIo -Armstrong: ,,Pramene našej cesty musíme predovšetkým hľadať v histórii a činoch velikánov vedy, ktorých práca predchádzala nášmu úsiliu. Potom za ňu vďačíme americkému národu, ktorý prejavil svoju vôľu a prianie pustiť sa do neho. Ďalej štyrom vládam a štyrom kongresom, ktoré túto vôľu uskutočnili. Konečne aj NASA s priemyselnými kolektívmi, ktoré postavili našu vesmírnu loď, Saturn, Columbiu, Eagle a EMU-skafander, ktorý bol našou malou vesmírnou loďou na mesačnom povrchu.Osobitne by sme radi poďakovali Američanom, ktorí postavili, skonštruovali a vyskúšali túto vesmírnu loď, vložili do nej svoje srdcia a svoj dôvtip."

Toto televízne predstavenie z vesmírnej lode Apollo 11 sledoval celý americký národ, ba celý kultúrny svet a zanechalo v srdciach ľudí nezabudnuteľné pocity a dojmy.
T + 194.48:06 h (11.20:07 h): Vesmírna loď CM­SM sa približuje k zemskej atmosfére. Oddelí sa už nepotrebný SM a CM sa otočí dnom dopredu, kde je štít, ktorý ochraňuje loď pred pekelným žiarom pri prechode atmosférou. CM má teraz hmotnosť len 5 570 kg.

T + 195.03:06 h: Apollo 11 vstupuje rýchlosťou približne 40 000 km/h vo výške 120 km do hustej zemskej atmosféry.
T + 195.03:25 h: Kabína sa vnára do atmosféry, trením vo výške asi 100 km vzniká teplota až 2750˚C, ochranný štít sa pritom postupne taví (spotrebúva vzniknuté teplo), sršia iskry a okolo lode sa vytvára ionizačný mrak s teplotou až 4000˚C. Všetky vonkajšie antény sa roztavia. CM stráca asi na 4 minúty rádiové spojenie s Houstonom. Napätie v MSC vrcholí.
T + 195.03:36 h: Už vo výške 92 km sa začína prejavovať brzdiaci vplyv atmosféry. Ploché dno pred sebou stláča vzduch ako vankúš, ktorý brzdí jej rýchlosť, až napokon vo výške asi 60 km vzrastá vztlak natoľko, že CM vymrští 25 km späť ...
T + 195.05:20 h: Rýchlosť Apolla 11 sa znížila na prvú kozmickú rýchlosť.
T + 195.06:29 h: Sledovacie lietadlo EC-135 hlási: „ Vidím vesmírnu loď´´ Vtedy ešte dohorieva jej ochranný štít.
T + 195.07:00 h: ,,Všetko OK!´´ hlási posádka Apolla 11 z výšky 66 km, spojenie je obnovené.
T + 195.12:08 h: Rýchlosť lode sa znižuje a povrch lode sa ochladzuje. Vo výške 7100 m sa automaticky vypúšťajú dva brzdiace padáky s priemerom 4 m.
T + 195.12:56 h: Vo výške 3 200 m sa otvárajú ďalšie tri padáky s priemerom 25 m, ktoré spomalia rýchlosť z 280 na 35 km/h. Touto rýchlosťou padá CM do Tichého oceánu.

Vo štvrtok 24. júla 1969, po 195 hodinách 17 minútach 53 sekundách - presne o 16. hodine 49. minúte 54. sekunde svetového času, čiže o 11.49:54 centrálneho letného času, resp. o 17.49: 54 stredoeurópskeho času - sa vrátili na Zem prví pozemšťania, ktorí navštívili iné nebeské teleso.

Houston: ,,Presne v cieli!´´ 1510 km juhozá­padne od Honolulu. Vlajková loď záchrannej flotily Hornet je pripravená neďaleko pristátia. CM v mori pláva obrátená dnom hore. Astronauti na pokyn zvonka zapínajú tlačidlá na nafukovanie troch gumených plavákov, ktoré CM obrátia do správnej polohy. Nad CM už krúži helikoptéra, z ktorej zoskakujú „žabí muži" v špeciálnych biologických ochranných odevoch, ktorí pripevňujú k CM bezpečnostné plaváky. Astronauti otvárajú dvierka na CM. Z helikoptéry zoskakuje druhá čata ,,žabích mužov", ktorá vhadzuje biologické kombinézy do vnútra CM. Posádka si ich oblečie. Astronauti prestupujú do gumených člnov, kde nastáva dezinfekcia všetkých ľudí z lode špeciálnou dezinfekčnou látkou. Hodinu po pristátí priletí helikoptéra s kabínou s biologickou ochranou, do ktorej vťahujú najskôr Aldrina, potom Collinsa a nakoniec Armstronga. O štyri minúty dosadá helikoptéra na palubu námornej lode Hornet, kde z kapitánskeho mostíka posádku zdraví prezident Nixon, kolega- astronaut Borman a šéfovia NASA. Pripravená je mobilná lunárna návratová maringotka LRL (Lunar Receiving Laboratory).

V piatok 25. júla 1969 štartujú z lode Hornet do Houstonu dve lietadlá. Jedno vezie maringotku s astronautmi, druhé 23,6 kg vzácnych hornín z Mesiaca a filmy. V nedeľu pristávajú v Houstone. Posádka, horniny a filmy putujú do karanténnej stanice LRL. Tu čakajú netrpezliví vedci, aby preverili, či ,,mesačníci" nepriniesli nejaké baktérie a mikróby, ktoré by mohli ohroziť život na Zemi. Na druhý deň priviezli do LRL aj CM.
Astronauti sa niekoľkokrát zúčastnia na besedách s najrôznejšími špecialistami oddelenými zasklenou stenou.

Astronauti v LRL zostávajú až do 10. septembra. Vychádzajú zdraví, lekári nezistili žiadne známky infekcie (len Armstrong mal isté ťažkosti so zápalom ucha), môžu objať svojich najbližších a podať ruky blízkym.
O tri dni nastupujú na veľkú púť po Amerike, kde ich vítajú státisíce rozradostnených Američanov. Prezident Nixon im odovzdal najvyššie štátne vyznamenanie - Medailu slobody (Medal of Freedom).

Sen prezidenta J. F. Kennedyho sa splnil. Najodvážnejší, najdrahší projekt ľudstva 20. storočia sa uskutočnil s brilantným úspechom nielen pre Ameriku, ale na prospech celého ľudstva.
V ďalšej časti sa zameriam na to, čo a ako prežívali astronauti v nasledujúcich misiách Apolla.