Apollo 13: štart 11. apríla 1969, 5 dní, raketa Saturn 5, posádka James A. Lovell, Fred W. Haise a John Swigert (zaradený len 3 dni pred štartom, lebo T. K. Mattingly ochorel).

V NASA sa po šťastnej dvanástke uvažovalo, či nasledujúcej lodi pridelia namiesto čísla 13 číslo 12A, ako to býva zvykom v hoteloch. Nakoniec sa ustálilo, že to bude „šťastná trinástka", bohužiaľ, ukázalo sa, že to bola „nešťastná trinástka". Dráma Apolla 13 je zachytená v knihe Jim Lovell & Jeffrey Kluger: Apollo 13, ako aj v rovnomennom filme, preto sa jej nebudem venovať. Napriek tomu musím poukázať na hlavné príčiny tejto drámy.

Prioritou pri stavbe vesmírnej lode bolo priblížiť sa čo najbližšie k absolútnej spoľahlivosti. To sa dosiahlo starostlivým preverovaním najmenej 7 miliónov súčiastok a zdvojenými systémami rozhodujúcich činností. Napriek Kennedyho viere, že „súčiastky budú spojené tak precízne ako v najprecíznejších náramkových hodinkách", prehliadli sa úplne samozrejmé veci. Spomeniem len niektoré:

Všetky elektrické systémy v CM, SM, LEM boli dimenzované na napájanie jednosmerným napätím 28 V, ktoré zabezpečovali vlastné články v SM. Kým bola loď na rampe (a tam bola dlho, lebo let sa oneskoril asi o mesiac), všetky jej systémy sa napájali z generátorov na rampe s napätím 65 V. Toto viac ako dvojnásobné jednosmerné napätie nemusí, ale môže spôsobiť pripečenie kontaktov relé, a tým ich vyradiť z funkcie. Stalo sa to práve v relé, ktoré chránilo zvýšenie teploty v nádrži s tekutým kyslíkom, a to ešte počas demonštračnej skúšky odpočítavania, kde bola určená maximálna teplota+ 27 ·c. Pripečené relé nechránilo kyslíkovú nádrž, jej teplota sa neevidovala a stúpla až asi na 540 ·c, v dôsledku čoho sa izolácia vodičov roztavila, čo však nik vtedy nezistil. Boli len ťažkosti s vypúšťaním tekutého kyslíka. Nesúlad s napájacím napätím generátorov a článkov zistila spoločnosť North American (tvorca lode) a upozornila firmu Beech, aby pôvodné ohrievače v kyslíkovej nádrži prispôsobila napätiu 65 V, čo aj urobila - okrem už spomínaného relé.

Tekutý kyslík pri teplote až mínus 171 °C a vodík až mínus 207 °C tvoria nehomogénnu zmes a treba ich z času na čas premiešať. To mal urobiť o 18 dní neskôr pilot LEM-u J. Swigert pri ceste na Mesiac zapnutím spínača zmiešavacieho zariadenia na povel z Houstonu. V okamihu zapnutia však nastal skrat v nádrži a vzápätí obrovský výbuch. Na to sa naviazala akoby reťazová reakcia mnohých ďalších problémov. Stalo sa tak vo vzdialenosti 330 000 km od Zeme, keď loď už bola usmernená na „nenávratovú dráhu".

Relé v hodnote asi 70 USD teda zmarilo pristátie astronautov Lovella a Swigerta na Mesiaci a Houstonu sa len nevýslovne húževnatou spoluprácou ľudí podarilo dostať posádku na Zem. Hodno pripomenúť, že kyslíková nádrž 106 bola pôvodne určená pre Apollo 10.