Apollo 14: štart 31.januára 1971, 8 dní, raketa Saturn 5, posádka Alan B. Shepard, Edgar D. Mitchel a Stuart A. Roosa. Bol to náhradný let namiesto Apolla 13 s pristátím na povodne plánovanom mieste Fra Mauro. Na prepravu náradia použili dvojkolesový vozík, ktorým sa pohybovali na Mesiaci len s veľkými ťažkosťami.

Roosa: „Cítime naozaj silné vibrácie, pohoda sa skončila. Letíme s preťažením 4g, ale sme pripravení. Dokonca ani zdvihnúť ruku na spínač nie je problém. Nasleduje oddelenie 1. stupňa. Keď k tomu dôjde, je to poriadne cítiť ... zapaľuje sa motor druhého stupňa. Tlak, dráha, navádzanie - všetko v poriadku, loď sa pohybuje presne po stredovej čiare. Druhý stupeň horí, dostávame povolenie prejsť na oblet okolo Zeme. Pri pohľade na Zem nemyslíme na ňu ako napr. na Texas, ale myslíme len ako na celú Zem. Tri veci, ktoré som si s ňou spájal: ľudia, zelené stromy a čistá voda."

Posádka Apolla 14 pri nastúpení vesmírnej lode na translunárnu dráhu (dráhu k Mesiacu) mala prvý problém. LEM sa oddelil od CSM, pričom CSM urobilo pootočenie o 180 °C a následne sa malo spojiť s LEM-om. Spojenie sa posádke nepodarilo uskutočniť ani na piaty pokus, z čoho bola tak v lodi ako aj v MSC značná nervozita. E. A. Cernan, ako veliteľ náhradnej posádky preberá v MSC spojenie s posádkou. Po neúspešných pokusoch o spojenie LEM-u a CSM vymysleli v spolupráci s odborníkmi originálny manéver. Cernan pilotovi CSM Stuartovi Roosovi odovzdáva tieto inštrukcie: „Haló, Stu, tu Gene! Počuješ ma?"
„Áno," nahlas a zreteľne odpovedal Roosa z ľavého sedla.

„ Dobre! Predtým než podstúpime akýkoľvek krok vo vesmírnom oblečení, máme ešte jeden nápad," pokračoval Cernan. „Ak si pripravení, ja ti to teraz podrobne vysvetlím".

Keď Stu Roosa odpovedal, že je v poriadku, Cernan začal dávať podrobný návod na nový postup:
„Chceli by sme skúsiť spojenie bez tých malých troch zámkov na vrchu za pomoci kontrolných raketových motorov servisného modulu, ale bude treba veľmi presné vyrovnávanie. Preto rozmýšľame o spojení vrchu zariadenia na spájanie s dutinou na vrchu mesačného modulu. A keďže vieme, že sa tie tri zámky neaktivujú, použijeme ich na dobré a presné vyrovnávanie. Vy sa teda dobre vyrovnajte a potom sa pohnite pomocou štyroch malých kontrolných motorov k mesačnému modulu. V tom momente pritiahnite zariadenia na spájanie, a keď ste sa dobre vyrovnali, spojíte vrchy tunela pod pôsobením kontrolných motorov, potom sa aktivujú niektoré z 12 automatických zámkov na vrchu tunela. Potrebujeme len 3 z 12 zámkov, aby sme sa spojili, keďže ich neskoršie môžeme aktivovať aj rukou."

Stu Roosa znova zopakoval postup a po kratšej diskusii a objasňovaní bolo všetko pripravené na šiesty pokus spájania.
Zamestnanec NASA pre styk s verejnosťou oznámil novinárom, že riaditeľ letu Pete Frank so svojimi kontrolórmi a odborníkmi práve začal v kontrole letu prípravu na siedmy, drastickejší postup spájania, ak neuspeje šiesty pokus. Pri tomto pokuse by sa použili skafandre a kyslík by sa z kabíny veliteľskej lode vypustil von.

Po 4. hodine a 58. minúte letu oznámil Stu Roosa kontrole letu konečne radostnú správu:
„Dokázali sme sa pevne spojiť, Houston!"

Zamestnanec NASA pre styk s verejnosťou okamžite oznámil novinárom: „Práve sme dostali správu o úspešnom spájaní!" V kontrole letu vládne radosť a odľahčenie. Naplnili sa 4 hodiny a 58 minút letu a Apollo 14 je 38 500 km vzdialený od Zeme!

Radosť v kontrole letu trvá zvyčajne krátko. Realita a ďalšie úlohy čoskoro obracajú všetku pozornosť na vykonávanie ďalších rutinovaných úloh: „Apollo 14, tu Houston! Chceme, aby ste pokračovali v normálnom postupe k tunelu zariadeniami na spájanie a hornými dvermi".

Z Apolla 14 odpovedali, že ihneď začnú vykonávať úlohy. Medzičasom vypli televíznu kameru, ktorá sledovala ich dramatickú akciu medzi 6 500. a 38 500. kilometrom pri rýchlosti 11 km za sekundu.
Otázka, ktorá sa teraz vynorila pred kontrolou letu, odborníkmi a vedúcimi, bola: ako zistiť, čo sa stalo so zariadeniami na spájanie a ako ich opraviť náradím, ktoré majú astronauti so sebou, ako preveriť, či budú zariadenia uspokojujúco fungovať pri oddeľovaní Antaresa (názov LEM-u) na orbite okolo Mesiaca, keď začne pristávanie na Fra Mauro, a najmä ako bude fungovať po návrate z Mesiaca pri novom spájaní s materskou loďou na mesačnom orbite.
Po dosiahnutí obežnej dráhy okolo Mesiaca sa ozve:

Roosa: „Mesiac má tisíce podôb. Pozeráte, ako rýchlo rastie, práve vypĺňa okno. Pracovali sme dlho a usilovne. A konečne sme tu na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tu, kde sme chceli byť. Máme dojem, že stačí iba vysunúť ruku a dotkneme sa ho. Vidíme východ Zeme, je to pohľad z iného sveta".