Apollo 15: štart 7. augusta 1971, 12 dní, raketa Saturn 5, posádka David R. Scott, James B. lrwin (+ 8. 8. 1991) a Alfred M. Worden. Na prepravu osôb a náradia ako prví použili elektromobil Rover, ktorý umožnil oveľa väčší rádius pohybu astronautov.

J. B. lrwin: „Nič zvláštne iba hluk. Cítim kolísanie a náklon podľa programu. Naozaj to letí. Krátky štart. Nastáva radostné vzrušenie. Napätie sa celkom uvoľnilo. Najskôr okolo Zeme a potom na mesačné randevú. Cítiť celkom správne nasmerovanú energiu. Konečne opúšťame Zem. Lod sa pohybuje presne po stredovej čiare. Pozeráme dolu na Zem. Vyzerá ako golfová loptička, ale vyzerá pekne, naozaj vyzerá prekrásne. Nepozdávalo sa mi to reálne, že sa budem raz pozerať na Zem. Rozmýšľal som o tom, ako je veľmi ďaleko. Toto je Mesiac a tamto je Zem a ja som niekde medzi nimi. Mesiac na mňa čakal tisíce rokov, možno milióny. Mal som pocit, že som tu vítaný. Hoci som nevidel nič, čo by to dokazovalo, cítil som, že som tu prvý, ale nie ako votrelec, ktorý prišiel do cudzej krajiny... Nenašiel som nepriateľský Mesiac. Zistil som, že je majestátne krásny, ale skúpy na farby ... Občas si musíme ukradnúť trochu času, prestať naberať, rúbať skalu a predstaviť s( že dôležitejšie je skôr priniesť kúsok myšlienky a pocitu, ako doniesť horniny. Predstaviť si, že nie som malým strojom, ale človekom. Zastaviť a opýtať sa, či vieme, kde sme a na čo pozeráme ...

Stojíte pred záhadou neznáma a uvedomujete si základnú pravdu o našej prírode. Musíme ju skúmať ...

Bolo to dosť riskantné. Zabudnúť na reálnu situáciu, že ak vnikne do skafandra vákuum (z mesačnej atmosféry pri jeho poškodení - pozn. autora) ste mŕtvy. Cesta ľudskej evolúcie prebieha vo vesmíre práve tak ako na Zemi. Človek ako druh dokázal, že chce žiť v prostredí úplne novom, než sa narodil a vyvinul. Krivka ľudskej existencie mení svoj smer ... Mesiac je nový svet. Ešte aj to neviete, či stúpate alebo klesáte.

Cítil som sa ako votrelec, keď som cestoval vesmírom, ale na Mesiaci som sa cítil ako doma. Aj keď Zem bola tak ďaleko, mohli sme ju vidieť priamo nad hlavou ako guľu. Uvedomovali sme si, vďaka Bohu, že sme naozaj tu. Mal som po­cit že som na okraji tenkého lana, ktoré možno kedykoľvek preťať ale bol som pokojný. Možno preto, že sa na nás sústredila pozornosť toľkých ľudí. .. Len keď som sa vzdialil od vesmírnej lode, uvedomoval som si, čo je to za miesto, kde sme pristáli ... Chcel som si predstaviť ako­by to vyzeralo po mnohých rokoch, ale to sa zrejme nedá. Aké by to bolo stáť v údolí Taurus - Littrow, hlbšom a rovnako krásnom ako Grand Canyon, pozerať na krajinu ožiarenú Slnkom z oblohy čiernejšej ako čierna. A na čierno-čiernej oblohe krásna žiariaca modrá guľa, ktorú nazývame Zem. Uvedomujem si, že si pripadáme ako Adam a Eva, keď ich Boh stvoril, samých dvoch na Zemi.

Odchádzame z neuveriteľne krásnej holej gule, čiernej ako uhoľ - boli sme na Mesiaci. Videli sme niečo, čo je nám veľmi blízke - je to domov, kde sme žili, kde sme zanechali vozidlo, kde sme robili výskumy kde sú hory a údolia. V istom zmysle to bol náš domov, lebo nás udržiaval pri živote. A keď opúšťame Mesiac, odchádzame s pocitom a vierou, akú sme pred niekoľkými dňami zanechali na Zemi".