Apollo 16: štart 16. apríla 1972, 11 dní, raketa Saturn 5, posádka John Young, Charles M. Duke a Thomas K. Mattingly II.

T. K. Mattingly: „V poslednej minúte (pred štartom - pozn. autora) prišlo niečo také ako psychologický blok. Človek si v duchu hovorí, neodpočítavajte ten čas tak vážne, ešte z toho nemusí nič byť. Zdá sa mi to trochu odvážne, že sa chceme pokúsiť o čosi také veľké. Sám nechápem, ako sa táto úloha dá urobiť. Ja sa môžem iba to zaručiť ako zvládnem svoju úlohu...".

J. Young: „Ako veliteľ som sedel v prostriedku, to znamená, že som nastupoval posledný. Stál som a čakal, kým ostatní dvaja si zapínali bezpečnostné pásy. Nastal akýsi čudný pokoj. Pozeráte a vidíte veľký kus Zeme a oceánu. Máte pocit, že to všetko žije. Lenže teraz to už nie je hra, ktorú ste roky nacvičovali je to skutočnosť. V mojom zornom poli bolo okno. Pozriem von a verte-neverte, vidím Mesiac pri dennom svetle. Tam nás nasmerovali a tam nás idú vystreliť ... Veľmi ťažko sme sa sústreďovali na prácu. Mal som dojem, že všetko, čo vidím, je také úžasné, že na všetko ostatné chce človek zabudnúť. A pritom viem, že predstavenie sa ešte neskončilo..." Ch. M. Duke: „Na obežnej dráhe, keď sú vypnuté motory, let vyzerá báječne. Otáčame sa v kresle, dotýkame sa palcov na nohách, sme len telesá v priestore...".

T. K. Mattingly: „Som čudák, páči sa mi klasická a vážna hudba. Takisto mám rád country a western. Vzal som si so sebou Berliozovu Fantastickú symfóniu. Mal som pocit že patrí sem. Plával som, ležal na chrbte a užíval si života. Práve sme minuli privrátenú stranu Mesiaca a smerovali sme na jeho odvrátenú stranu. Pri tejto čudesnej scéne a hudbe môžete zabudnú, že je to reálna situácia - núti vás to snívať".
Ch. M. Duke: „Chceli sme tu zostať čím dlhší čas - na počesť tých ľudí, ktorí nám k tomu dopomohli, a zato, že to aspoň trochu zmení svet, krajiny, ľudstvo k lepšiemu ...".