cernan 1994 mV roku 1994 navštívil Slovensko po druhýkrát po dvadsiatich rokoch. Prezident M. Kováč mu vtedy udelil najvyššie slovenské vyznamenanie - Rad Bieleho dvojkríža ako vôbec prvému držiteľovi a udelil mu aj pamätnú medailu NR SR.

 

Navštívil Martin, Vysokú nad Kysucou, Čadcu (tu mu udelili čestné občianstvo), Kysucké Nové Mesto a Vychylovku.

Vo Vysokej nad Kysucou sa vyjadril takto:

"Cítim teplo v srdci z vášho privítania a vašej prítomnosti. Precestoval som cely svet, videl som veľa miest a stretol som mnoho ľudí. Bol som dokonca na mieste, kde sa dostal málokto - na Mesiaci. Nikde ma však neprivítali tak srdečne, ako u vás, a nikdy som nestál na takom výnimočnom mieste, akým je rodisko mojich predkov... bol som tu pred dvadsiatimi rokmi, stretol som sa s príbuznými, ktorých som nikdy predtým nevidel... Keď som sa vrátil a rozprával svojej rodine o návšteve, iba ťažko som im mohol vysvetliť všetko, čo som cítil. Preto som rád že dnes sú tu so mnou i moja sestra Dolores dcéra Tereza, lebo oni majú tiež slovenskú krv... Keď môj otec a matka zostarli, veľmi túžili vrátiť sa do rodnej krajiny, no, žiaľ, nemali tu možnosť, a preto som rád, že sa tento sen splnil nielen mne ale aj mojim najbližším."

V Pamätnej izbe, ktorú výtvarne riešil akademický maliar Miroslav Cipár, s použitím materiálov, ktoré daroval E.A.Cernan, postál pri zväčšeninách zahnednutých fotografií a pritiahnuc k sebe dcéru hovoril jej tak, ako keby sa pozeral na dôverne známy záber. Potom sa obrátil k ľudom, ktorých bolo v Pamätnej izbe ako maku, a prihovoril sa im takto: ,,Nedávno som pozeral na fotografiu starých rodičov. Viem, že kdesi vo mne je ich duch. Do Ameriky odišli preto, že ich život na Kysuciach bol priťažký. Začali tam odznova, no to, čo v nich bolo odovzdali svojim deťom, a tak dali aj mne príležitosť - žiť zmysluplne. Chceli len aby sme boli poriadni a pracovití... Ani im nezišlo na um, že ich vnuk raz poletí na Mesiac. A predsa! Som presvedčený, že mi to umožnil môj otec. Bola to jeho odvaha a viera, a to sú hodnoty, ktoré sú vlastné Slovákom i ostatným ľudom a svete...Svoju cestu na Mesiac som začal niekde tu , vo Vysokej nad Kysucou".

Eugen Andrej Čerňan potom odovzdal Kysučanom vzácne dary - zaliate úlomky mesačných hornín a kúsok z ochranného štítu APOLLA 17, ktorý nazývali korábom Ameriky. ,,Odovzdávam vám dve veci, ktoré sa šťastné z Mesiaca vrátili na Zem, tou treťou, ktorá prichádza medzi vás, som ja, " -zavtipkoval. Na oplátku dostal figúrku, vypálenú z rodnej zeme a drôteného píšťalkára , ako spomienku na drotárske tradície obce. V zapätí sa ocitol v obkľúčení príbuzných a upresňovali si rodinné vzťahy.

Príbuzné naliehali asi takto: ,,Ale prídete nás pozrieť, je to len kúsok do školy, kde bude oddnes pamätná doska s vaším, menom..."
Vzácny hosť odpovedal: ,,I want you, but my time is short"

Pred obecným úradom čakali netrpezlivo koníky s vyzdobenými rebriniakmi, aby odviezli hostí pred základnú školu, ktorá od 28. septembra 1994 nesie meno tohto slávneho amerického astronauta, potomka vysockých rodákov. Pomenovací dekrét odovzdal vtedajšej riaditeľke školy z poverenia MŠV SR pána PhDr. Ľubomír Pajtinka. Po slávnostnom akte odhalenia pamätnej tabule sa prihovoril k žiakom slovami, ktoré svedčia o jedinečnej životnej filozofii tohto človeka: ,,Nič nie je ohraničené, vždy sa možno dostať ďalej a ďalej, ale treba poctivo a tvrdo pracovať, aby každý dosiahol svoj cieľ - hviezdu: veď na nebi je ich tak veľa a každý si môže nájsť tu svoju". Podľa vyjadrenie vtedajšej riaditeľky ZŠ Mgr. Antonie Dočárovej: ,,Bola to neopakovateľná atmosféra, živý príklad lásky človeka ku kraju, k práci, túžby po poznaní a pre žiakov i pedagógov silná motivácia do ďalšej práce." Aj životné krédo tohto človeka veľa napovedá: ,,Buď najlepším, akým len môžeš byť a nikdy nestrať lásku ku kraju. dôveru k rodine a vieru v Boha."

Potom hostia absolvovali omšu v neďalekom kostole a po jej skončení nemala autogramiáda konca a mnohé z podpisov skončili v modlitebných knižkách ženičiek ...

V Čadčianskom Dome kultúry bola sála na prasknutie. Astronaut Čerňan prišiel medzi stredoškolákov potom, ako sa stal čestným občanom Čadce. Prihovoril sa im takto: ,, Keď som sa prechádzal po Mesiaci, ešte ste neboli na svete. Ten je dnes plný poznatkov, techniky a odvahy. Dúfam, že aj vy budete mať dosť síl a odvahy na splnenie vašich snov... Aj moji predkovia hľadali splnenie svojho sna v cudzom svete. Neprestali však snívať o návrate do zeme, kde sa narodili, odkiaľ pochádzali, a táto túžba sa preniesla aj na mňa. Vyrastal som medzi nimi a spomínam si, že boli veľmi pyšný a svoj slovenský pôvod. Dedičstvo, ktoré zdieľam s vami, je jednou z vecí, na ktorú môžete byť hrdí. Táto hrdosť sa prenáša z pokolenia na pokolenie."

Študenti boli zvedaví na cesty APOLLA 10 a APOLLA 17, zaujímali ich prvé kroky na Mesiaci, pocity astronautov i perspektíva ďalších letov... Dostalo sa im tohto vyjadrenia : ,,Po istom čase pôjdeme opäť na Mesiac a pôjdeme i na Mars. Posádky budú medzinárodne a pevné verím, že bude medzi nimi aj Slovák alebo Slovenka. Za takýmto cieľom treba húževnato kráčať, nebáť sa prekážok a tvrdej práce. Možno, že ten človek, čo poletí na Mesiac, je tu, medzi vami."

,,Taká príprava si však vyžaduje zdatného a vzdelaného človeka. Sú to hodiny a hodiny štúdia, výskumu pilotovania lietadiel, nespočetné množstvo hodí v tréningovom beztiažovom priestore, pobyty v džungli, púšti, na suchu i pod vodou... Na to človek potrebuje vzdať sa mnohého príjemného, pohodlného. Musí mať záujem odovzdať všetko zo svojho života na dosiahnutie tohto cieľa".

,,Za to však čaká človeka nenahraditeľná odmena v podobe nevšedných a veršujúcich zážitkov, neopakovateľných pocitov... Nadšený krásou našej planéty, ďakoval som stvoriteľovi, že prisúdil ľudom pre život také jedinečné miesto. Niekedy lepšie, inokedy horšie zaobchádzame so svojou matkou - Zemou. Som však optimista a verím že ľudia si nájdu cestu k sebe . Na tej ceste si však musíme uvedomiť - odkiaľ prichádzame, aby sme vedeli, kam kráčame. Z tej vesmírnej tmy, ktorá ma obklopovala, som hľadel na Zem a hľadal miesto, kde som sa narodil, krajinu, ktorej žijem, no rozoznával som aj bod, odkiaľ pochádzajú moji predkovia".

Po návšteve Vychylovky odcestoval spolu s astronómom J.Grygarom do Čiech. Českú republiku navštívil aj v roku 2001. Dňa 29. októbra 2001 uskutočnil Čerňan spolu s prvým československým kozmonautom Vladimírom Remekom let vrtuľníkom Armády ČR typu Mi- 8S, ktorý chceli ukončiť v Bernaticiach pri Milevsku v okrese Písek, odkiaľ pochádzal jeho starý otec z matkinej strany. Asi minútu a pol od plánovaného miesta pristátia sa vrtuľník pri obci Okruhlá zrútil po tom, čo mu došlo palivo. Čerňan a Remek našťastie nehodu prežili bez zranenia. Nebola to prvá nehoda vrtuľníka, ktorú Čerňan zažil: 23 januára 1971 sa zrútil vrtuľník NASA s Čerňanom na palube do Banana river neďaleko Kennedyho vesmírneho strediska na myse Canaveral.